Yves Saint Laurent bol počas svojho života opisovaný často ako génius, zázračný chlapec či módny šprt . Je nepochybne jedným z najväčších návrhárov 20. storočia. Svetu módy priniesol bezpochyby viac, ako ktorýkoľvek iný návrhár. Daroval ženám silu, mazal rozdiely medzi pohlaviami a rasami. Prepojil umenie s módou. Krása bola pre neho transcendetná a preto ju videl aj tam, kde ju mnohí v tej dobe odmietali vidieť. Od jeho úmrtia 1. júna 2008 ubehlo už vyše 13 rokov, no jeho meno stále žije. Aký bol život tohto módneho génia?
Krehká duša s umeleckým cítením
Yves Mathieu-Saint-Laurent sa narodil na klinike Jarsaillon v meste Oran v Alžírsku 1. augusta 1936. Bol plachým mladým chlapcom s milujúcou rodinou. Jeho talent v kreslení sa objavil skoro, ešte ako tínedžer.
Rodina Mathieu-Saint-Laurents pricestovala do Alžírska v roku 1870 potom, čo jeho pradedo Pierre Mathieu de Metz utiekol z Alsaska. Rodina bola zložená predovšetkým zo sudcov a bola súčasťou zámožnej spoločenskej triedy. Tešili sa z kultúrnych ponúk mesta a pravidelne chodievali do divadla a opery. Otec návrhára Charles, bol manažér poisťovacej spoločnosti a majiteľ reťazca kín, a jeho matka Lucienne mala tri deti: Yvesa a jeho dve mladšie sestry Michèle a Brigitte, narodené v rokoch 1942 a 1945.
Yves vo svojich pamätiach spomína „Moja matka trávila takmer celý čas obliekaním. Fascinovali ma šaty, ktoré nosila každý večer. Môj otec … bol výnimočný človek. Bol som pre neho ako všemohúci Boh. V našej rodine vládla mimoriadna láskavosť. „
Ako dieťa Saint Laurent pozoroval vycibrený životný štýl obyvateľov spoločnosti Oran prostredníctvom priateľov svojej matky, ktorí prišli piť čaj a diskutovať o poslednej móde a divadelných hrách, ktoré videli.
„Yves sa vždy zaujímal o módu. Keď mal 3 roky, plakal, pretože sa mu nepáčili moje šaty. Kúpili sme mu preto všetky módne magazíny: Vogue, L’Illustration a Le Jardin des Modes. Robil z nich kulisy Yacht Clubu a kostýmy pre jeho imaginárnu tanečnú školu.“ spomínala matka Yvesa.
Dvojitý život teenagera
Ako tínedžer chodil Yves Saint Laurent do prísnej katolíckej školy, kde sa mu darilo ťažko. Doma sa uchyľoval do sveta, ktorý vytvoril vo svojich kresbách.
„Od strednej školy som začal viesť dvojitý život. Na jednej strane bola doma radosť a svet, o ktorom som sníval vo svojich kresbách, o kulisách, kostýmoch a divadle; v katolíckej škole naopak boli testy a svet, z ktorého som bol vylúčený ako plachý a namyslený snílek, taký, kde si zo mňa moji spolužiaci robili srandu, terorizovali ma a bili.“ spomínal YSL.
Yves začal tvoriť divadelné kostýmy už ako 13 ročný. Navrhoval, šil a tvoril divadelné kulisy. „Mal som vlastnú izbu. Vyrobil som krabicu s rozmermi 1,5 metra a improvizoval som celý systém umiestňovania súprav, nastavovania svetiel a nastavenia celého divadla.“
Yves Saint Laurent, inšpirovaný hlavne Christianom Bérardom a ilustráciami z módnych časopisov, začal kresliť skoro. Väčšina z týchto náčrtov má podpis „Yves Mathieu Saint Laurent“ alebo „YMSL“. „Mathieu“ prestal figurovať v jeho podpise okolo roku 1957. Mladý Yves sa venoval kresbe, ilustráciám kníh a tvoril odevy na bábiky. Pre dve kolekcie, ktoré vytvoril (jeseň – zima 1953 – 1954 a 1954 – 1955), mladý Saint Laurent vyrobil jedenásť bábik a viac ako päťsto odevov a doplnkov. Ukazujú genialitu a vyspelosť 17-ročného tínedžera, ktorý si bez námahy predstavoval svoju budúcu kariéru.
Hneď po dovŕšení 17 rokov v roku 1953 sa Yves Saint Laurent zúčastnil každoročnej súťaže Secrétariat International de la Laine v Paríži a získal tretiu cenu v kategórii odevov. V nasledujúcom roku súťažil ešte raz a v tej istej kategórii získal prvú a tretiu cenu. Pred porotu sa vtedy postavil aj dvadsaťjedenročný Karl Lagerfeld, ktorý zabodoval so svojím návrhom narcisovo žltého kabáta. Od tohto prvého stretnutia sa z talentovaných návrhárov stali dobrí priatelia, no tiež veľkí rivali. Ich rivalita nesúvisela len s módnym priemyslom. Išlo tiež o osobné dôvody, a to najmä o záujem mladého muža Jacquesa de Baschera. Lagerfeld sa s ním stretol na začiatku 70-tych rokov a stal sa jeho veľkou láskou. Až v roku 2006 sa vďaka knihe The Beautiful Fall od Alicie Drake odhalilo, že de Bascher mal románik aj so Saint Laurentom.
Roky u Diora
V júni 1955 sa Yves Saint Laurent, ktorý ešte študoval na École de la Chambre Syndicale de la haute couture stretol s Michelom de Brunhoffom a ukázal mu približne päťdesiat posledných skíc. De Brunhoffa okamžite zaujal talent mladého muža a veľká podobnosť medzi jeho kresbami a návrhmi Christiana Diora. Zorganizoval stretnutie Saint Laurenta s Diorom na 30 avenue Montaigne, kde bol mladík okamžite prijatý na prácu v couturierovom štúdiu. Saint Laurent zrealizoval svoj detský sen.
Yves Saint Laurent strávil dva roky prácou po boku Christiana Diora a tajomstvá haute couture sa učil od samotného monsignora. Saint Laurent bol najskôr poverený zdobením butikov. Pomáhal tiež s výrobou niekoľkých haute couture šiat. U Diora si rýchlo získal dôveru a dostával čoraz viac povinností. „Naučil ma to podstatné,“ napísal Saint Laurent v roku 1986. „Potom prišli ďalšie vplyvy, ktoré sa vďaka tomu, že ma naučil to podstatné, zmiešali s týmto podstatným a zistil, že je to úžasný a plodný terén, potrebné semená, ktoré by umožnili ja, aby som sa presadil, zosilnel, rozkvitol a nakoniec vyžaroval môj vlastný vesmír. “
Dior videl v Yvesovi dôverného priateľa a budúcnosť svojho módneho domu. Christian nemal dobré vzťahy so svojou rodinou a rozhodol sa ju vydediť. Aj preto vo svojom testamente ustanovil YSL za svojho nasledovníka. „Yves Saint Laurent je mladý, ale je to nesmierny talent. Vo svojej poslednej zbierke ho považujem za otca tridsaťštyri zo 180 návrhov. Myslím, že nadišiel čas odhaliť to novinárom. Moja prestíž tým nebude trpieť.“
Christian Dior Jacquesovi Rouetovi, júl 1957
Kráľ Dior umrel, nech žije kráľ YSL
V roku 1957 zomrel Christian Dior na infarkt počas pobytu v talianskom Montecatini. Podľa jeho želania sa jeho nástupcom stal Yves Saint Laurent a vo veku 21 rokov bol menovaný za umeleckého riaditeľa domu haute couture.
Vo štvrtok 30. januára 1958 o 10:00 ráno sa Yves Saint Laurent chystal predstaviť svoju prvú kolekciu pre Christiana Diora. Už o hodinu neskôr sa ozýval v miestnosti standing ovation. Tlač bola v eufórii a pokúšala sa zvečniť debut „mladého princa módy“, zatiaľ čo skupiny obdivovateľov plakali radosťou.
V rokoch 1958 až 1960 navrhol Yves Saint Laurent šesť kolekcií pre Dior. V tej dobe sa dostáva do popredia hnutie hippies, beatnici, mladí ľudia hlásajú slobodu, lásku, rovnosť. Aj YSL k nim patril. Generácia Diora stále očakávala klasickú ženskú líniu presýpacích hodín, bielu pokožku európskych žien, jasne diferencovaný ženský a mužský štýl obliekania. Yves však žačal vnímať krásu širokospektrálne a podľa neho nebola krása ukrytá len v „New Looku“ bielych paničiek. Vytvoril líniu A. A tým odštartoval 60. roky novej generácie.
Podľa tlačovej správy k jeho tretej zbierke pod jeho vedením „sa postava stratila v prospech štýlu“. Couturier sníval o oblečení pre ženy svojej generácie beatnikov a dištancoval sa od diktátu buržoáznej elegancie 50. rokov.
Jeho posledná kolekcia pre Dior s názvom „Souplesse, Légèreté, Vie“ bola veľmi tmavá a mala fialovú a čiernu farbu. Zahŕňala koženú bundu v štýle krokodílov a roláky, vďaka čomu pôsobil Saint Laurent ako vrtošivý a provokatívny dizajnér. Prvýkrát v kariére jeho zbierka nebola jednomyseľne dobre prijatá.
Psychický kolaps, koniec u Diora a zrod módneho domu YSL
V septembri 1960, keď sa konflikt v Alžírsku zintenzívnil, bol Yves Saint Laurent povolaný na vojenskú službu. Hneď nato bol hospitalizovaný pre depresiu vo Val-de-Grâce. Dom Diora sa rozhodol vyhodiť ho a ako náhradu si vybral Marca Bohana. Keď mu Pierre Bergé doručil túto správu, Saint Laurent povedal: „Spoločne vytvoríme dom haute couture a budeme ho spravovať,“ na čo Bergé odpovedal: „To urobíme.“
Yves Saint Laurent a Pierre Bergé navštívili Maroko prvýkrát v roku 1966. V Marrákeši si užili veľa šťastných chvíľ a zvyčajne tam každý rok cestovali niekoľkokrát. Saint Laurent čerpal pre svoje zbierky inšpiráciu z Maroka. Spolu s Bergém, jeho celoživotným partnerom sa naďalej aktívne podieľali na pozitívnom prínose pre krajinu. V Maroku sa stretávali s celebritami a umelcami ako Mick Jagger a Andy Warhol.
Mondrian dress a línia A sa stali ikonou jeho štýlu
Vo svojej prvej kolekcii sa Yves Saint Laurent jasne dištancoval od Diora. Nezavrhoval ho, práve naopak, roky u Diora si nesmierne vážil, no ako každý umelec aj Yves cítil, že sa potrebuje individuálne realizovať a preniesť do svojich návrhov kúsok seba. Namiesto Diorovho zovretého pásu tak vytvoril pružnejšiu siluetu, pod ktorou zmizlo telo. Zrodila sa línia „Trapeze“, alebo línia A. Typická pre 60. roky. Saint Laurent sa na nej podpísal menším množstvom látok a ľahším prístupom, ktorý zmenil smerovanie módy. Bol to úspech.
V roku 1965 predstavil svetu Mondrian dress. Ikonické „áčkové“ biele šaty s čiernymi pásmi a farebnými blokmi boli inšpirované tvorbou maliara Pieta Mondriana. YSL sa inšpiroval obrazmi autora neoplasticizmu a prepojil tak umenie s módou. Čo viac, dostal umenie z obrazov do ulíc. Mondrian dress sa stali transformáciou maľby na živé umelecké dielo v akomsi „manifeste“.
Mazal rozdiely medzi pohlavím a rasou
Už na začiatku sa Yves Saint Laurent inšpiroval pánskym oblečením. V roku 1962 navrhol oversize dámsky kabát tz. „PIE COAT“. Inšpiroval ho hrubý vlnený kabát, ktorý nosili námorníci. Jednoduchý tvar tohto praktického odevu neobťahoval postavu. Skutočnosť, že nebola prispôsobená ženskej postave a nezakrývala boky ju urobila ideálnou pre ženy, ktoré sa ešte necítili dosť odvážne na to, aby nosili nohavice. Ku kabátu navrhol pre ženy biele nohavice a oversize námornícky sveter. Tento model pripravil pôdu pre podpisový štýl Yves Saint Laurenta, ktorý si vypožičal pánske oblečenie, aby sa ženy cítili pohodlne a sebavedome.
A tak uzrel svetlo sveta aj dámsky večerný nohavicový kostým Le Smoking. Pre niektorých bol tento kostým až príliš poburujúci, jednu newyorskú celebritu dokonca chceli vyhodiť z reštaurácie len kvôli tomu, že mala na sebe práve takýto nohavicový kostým. A aby dokázala, že takéto pravidlá sú nezmyselné, pred všetkými si ich na protest vyzliekla.
YSL reagoval na potreby svojej doby. Do svojich kampaní zahrnul modelky s čiernou pleťou i áziatky. Dovtedy nevídané, no YSL videl krásu aj tam, kde ju mnohí vidieť odmietali a doslova odsudzovali.
Práve jemu môžeme ďakovať aj za béžový trench coat, leopardí vzor, safari look a spomínanú líniu A, oversize kabát, či dámsky smoking.
Veľkou inováciou vo svete módy bolo aj zavedenie kolekcie jeho Prêt-à-porter kolekcie Rive Gauche. Bola to kolekcia oblečenia pre bežné nosenie. Meno konfekčnej línii dala poloha prvého butiku – nachádzal sa na ľavom brehu rieky Seiny (franc. rive gauche = ľavý breh). Prvá kolekcia dokonale kontrastovala svojou neformálnosťou s eleganciou a luxusom jeho línie haute couture.
Depresia, homosexualita, kokaín a alkohol
Yves vedel o svojej homosexualite už od detstva a často pre to trpel. Okolie ho neprijímalo a jeho krehká duša to znášala len ťažko. Už počas školy v Alžírsku bol terčom posmechu, spolužiaci ho často prezývali poof, čo hanlivo označovalo jeho sexualitu. Aj preto sa čoraz častejšie uchyľoval k alkoholu, amfetamínu a kokaínu. Trpel chronickou depresiou.
„Navrhovanie ho robilo veľmi biednym,“povedal jeho dlhoročný priateľ Pierre Bergé pre Telegraph. „Yves nebol stavaný na radosť. Bol nešťastným človekom, ktorý nemal chuť do života. Občasne bol šťastný, ale život bol preňho náročný. Depresia ho úplne pohltila.“
„Pre mňa bola škola nepríjemným zážitkom. Bolo to psychické mučenie. Nebol som ako ostatní chlapci. Nesprával som sa tak ako oni, nepochybne kvôli mojej homosexualite. Moji spolužiaci si to raz všimli, a tak sa po mne vozili po celý čas. Bili ma alebo ma zamkýnali na toaletách,”spomínal Saint Laurent na školu v roku 1991 pre denník Figaro.
V sedemdesiatych rokoch sa jeho závislosť na drogách začala stupňovať, v deväťdesiatych rokoch už dokázal vyfajčiť 100 až 150 cigariet svojej obľúbenej značky Peter Stuyvesant denne a vypiť obrovské množstvo Coca Coly. Na konci života už dokonca dokázal vypiť aj dve fľaše whisky za deň, často hystericky kričal.
Ja a YSL
Na tento článok som sa chystala už vyše pól roka, kedy som vo vintage shope našla sako z dielne od YSL. Alebo možno ono si našlo mňa. Pochádza približne z roku 1999, keď jeho kolekciu Rive Gauche prebral Tom Ford. Myslím, že moje sako bolo ešte navrhované samotným YSL. Je na ňom použitá jeho typická fuchsiová farba, luxusne zdobené gombíky a hodvábna podšívka. Luxus, elegancia a nositeľnosť, presne tak, ako to YSL chcel. K nemu som však dlho nemohla nájsť dokonalú fuchsiovú blúzku s mašľou. Ďalší typický kúsok pre YSL. Miloval mašle. Ja som túto dokonale padnúcu oversize blúzku našla u violettemoda.sk Nájdete tam množstvo značkových a kvalitných kúskov. Celý môj look je inšpirovaný jesennou kolekciou YSL, latexové nohavice, vysoké kozačky, mašľa, fuchsiová a čierna farba.
Ak sa Vám môj článok páčil, podporte moju tvorbu jeho zdieľaním a prečítajte si aj živote Coco Chanel či Piera Balmaina.
Zdroje:
https://museeyslparis.com/en/stories/enfance-et-jeunesse-dyves-saint-laurent
